Mliekarstvo na Slovensku
Z histórie sú známe dokumenty o získavaní a spracovávaní mlieka už dávno pred naším letopočtom a to z čias starej ríše Sumerov, Babylonu, starého Egypta a tiež i zo zmienok v Biblii. Začiatky mliekarstva na terajšom území Slovenska sú tiež úzko späté s históriou mliekarstva v celom európskom regióne vôbec. Jednotlivé národy si prinášali svoju kultúru a s tým spojené i spracovanie mlieka. Je však skutočnosťou, že v historických počiatkoch prevažovalo spracovanie ovčieho mlieka pred kravským, ktoré sa tu udomácnilo až v neskoršom období stredoveku. Najviac vyrábané mliečne výrobky i z hľadiska trvanlivosti boli rôzne mäkké i tvrdé syry.
Mliekarstvo v stredoveku bolo rozšírené najmä na rovinách Holandska, Holštýnska, Normandie a na južných podhorských svahoch Alp. K masovému rozvoju mliekarstva vôbec došlo až v 19. storočí významnými vedeckými poznatkami z mikrobiológie mlieka, chémie a biochémie ku ktorým prispeli také významné osobnosti akými boli Luis Pasteur, Fleischman, Soxhlet, Storch, Freudenreich, Koch a ďalší. Práve tieto osobnosti svojimi objavmi dali podnet na rozvoj mliekarstva i v priemyselných podmienkach. Koncom 19. storočia v západnej Európe už boli vyvinuté mnohé družstevné mliekárne a tieto sa ako lavína začali šíriť i do Uhorska.
Na území Slovenska sa začali družstevné mliekarne zakladať až po r.1900 a to ako miestne spolky pre jednotlivé obce. Na začiatku sa v týchto mliekarniach mlieko iba zberalo (lebo bol problém všetko mlieko spotrebovať) a ručne sa odstreďovala smotana pre priamu spotrebu ako aj pre ručnú výrobu masla. Postupom času sa zavádzala nová technika a rozširoval sa i sortiment výrobkov. Do začiatku prvej svetovej vojny bolo na území Slovenska založených vyše 50 mliekarenských družstiev. Po skončení vojny výroba mlieka poklesla a začali vznikať akciové spoločnosti a to zvlášť na výrobu syrov v okolí Zvolena. Medzi prvými mliekarenskými akcionármi boli Wittman Ignác, Molec Peter, Vagač, Galbavý, Líška, Broušek a Blich.. Postupne sa budovali mliekárne i v Nitrianskej doline, kde boli tzv. statkové mliekarne. Vyrobené výrobky hlavne maslo a syry sa vozili do Viedne a po vzniku ČSR zas do Prahy.
Rozvoj mliekarstva na Slovensku od r.1920 až do r. 1980 bol nasledovný:
Roky | Počet mliekaren – ských závodov | Z toho počet bryndziarní | Nákup mlieka do mliekarní v tis. l | Nákup ovčieho syra v tonách |
|---|---|---|---|---|
1920 | 71 | 36 | 10 653 | – |
1940 | 116 | 49 | 36 561 | 1 444
|
1960 | 48 | 8 | 486 534 | 2 465
|
1980 | 43 | 7 | 1 403 965 | 3 387
|
Z uvedeného prehľadu vidieť postupné zvyšovanie nákupu mlieka i ovčieho syra a pritom po 2. svetovej vojne nástupom zoštátňovania a socialistického systému sa začala koncentrovať a modernizovať celá mliekarenská výroba, pričom sme oproti vyspelým štátom začali zaostávať najmä v technickom vybavení a v kvalite mliečnych výrobkov.
Po roku 1990, pádom socializmu prudko začala klesať výroba mlieka a ustálila sa na súčasný nákup cca 1 miliardy ročne. Prudko sa znížil počet mliekarenských závodov, tiež dojníc (o 60%), znížila sa spotreba mlieka a mliečnych výrobkov z 253 kg/osobu a rok na súčasných 163 kg/osobu/rok. Na druhej strane zvýšila sa dojivosť kráv, kvalita mliečnych výrobkov a modernizovali sa takmer všetky mliekarne z toho časť príspevkom zahraničného kapitálu. Slovenské mliekarenské výrobky sú už na dobrej svetovej úrovni a sú konkurencie schopné so zahraničím.