Preberanie a oceňovanie mlieka
Mlieko sa získava z vemena dojnice dojením. Dojenie je konečný pracovný úkon pri produkcii surového kravského mlieka. V súčasnosti sa vo veľkovýrobných podmienkach z dôvodu vysokej prácností a nízkej hygieny získaného mlieka ručne doja iba kravy choré, pred zasušením, mastitídne a pod.
Strojovým dojením sa uľahčuje namáhavá práca, zvyšuje sa produktivita práce a získava sa čistejšie a hygienicky kvalitnejšie mlieko. Konštrukčné riešenie dojacích zariadení je rozličné, pričom hlavnou funkciou dojacieho zariadenia je prekonať uzavieracie napätie zvierača pôsobením podtlaku na vonkajšie vyústenie ceckového kanálika. Strojovo sa dojí buď priamo v maštali dojacím zariadením, alebo sa dojí dojacími automatmi. v centrálnych dojárňach, do ktorých sa dojnice vodia na dojenie.
Spôsoby dojenia dojacím zariadením:
- Kanvové dojacie zariadenia
- Potrubné dojacie zariadenia
- Mobilné dojacie zariadenia
- Centrálne dojárne sú samostatné objekty určené na dojenie. Stavebne sú oddelené od maštalí, alebo sú v samostatnej budove. Dojenie v dojárni dojacími automatmi je novou progresívnou technológiou získavania mlieka, ktorá odstraňuje nedostatky dojacích strojov s kanvami i potrubných dojacích zariadení, pri použití ktorých sa ťažšie zabezpečuje hygiena dojenia a bezchybnosť mlieka, predlžuje sa rozvodné potrubie a dosahuje sa nízky produktivita práce. Dojárne uľahčujú dojenie, získané mlieko je čisté, pracovné prostredie príjemné a produktivita práce je vysoká.
Surové kravské mlieko musí byť po nadojení ošetrené, zbavené mechanických nečistôt (cedenie, filtrácia, odstreďovanie) a schladené do 150 minút od začiatku dojenia. Ďalšou podmienkou je jeho uchovávanie až do dovozu do mliekarne pri teplote 4 – 6 °C. Pri úschove mlieka v chladiacich zariadeniach sa mlieko mieša, aby sa zabránilo jeho namŕzaniu na steny chladiaceho zariadenia.
Mlieko sa zváža špeciálnymi cisternami denne z väčších zberných miest a každý druhý deň z menších objektov. Pri každom zvoze mlieka z poľnohospodárskeho objektu je prítomný i pracovník mliekarne, ktorý kontroluje množstvo a kvalitu mlieka pri odbere (teplotu, kyslosť, pachy). V mliekarni sa denne pri preberaní mlieka odoberie vzorka mlieka. Zvyčajne sa stanovuje tuk, kyslosť, teplota, merná hmotnosť a prípadne i kvasná skúška, sporulujúce anaeróby a pod.
Podrobnú analýzu mlieka a jeho kvalitatívne zaradenie uskutočňujú nezávislé certifikované centrálne laboratória a to minimálne dvakrát mesačne. Robí sa to podľa Výnosu MP SR, ktorý už zodpovedá európskym požiadavkám a smerniciam EÚ 92/46.
Nákupná cena mlieka sa stanovuje na základe množstva dodaného mlieka, zaradenia do akostnej triedy kvality a obsahu tuku a bielkovín v mlieku. Ak je mlieko zaradené do Q alebo 1. triedy pri minimálnom obsahu tuku 36 g/l a minimálnom obsahu bielkovín 32 g/l, tak sa uplatňuje štátom garantovaná minimálna cena za mlieko.
Parametre hodnotené v roku 2004 pri posudzovaní kvality mlieka:
-
Celkový počet mikroorganizmov (CPM): Na základe množstva CPM je mlieko zaraďované do akostnej triedy:
- Q. trieda – maximálny počet CPM je 50 000/ml mlieka
- 1. trieda – maximálny počet CPM je 100 000/ml mlieka
CPM je považovaný za ukazovateľ mikrobiologickej čistoty mlieka a teda aj prostredia. -
Počet somatických buniek (PSB) v surovom mlieku je kvalitatívny znak, na základe ktorého (popri celkovom počte mikroorganizmov) sa mlieko zatrieďuje do výslednej triedy kvality:
- Q. trieda – maximálny PSB je 300 000/ml mlieka
- 1. trieda – maximálny PSB je 400 000/ml mlieka
Všeobecne sa PSB považuje za indikátor zdravotného stavu mliečnej žľazy dojnice. - Inhibičné látky: Sú to látky inhibujúce rast mliekarenských kultúr. Výsledok skúšky, ktorá sa vykonáva najmenej dvakrát mesačne musí byť negatívny.
- Tuk: minimálny obsah tuku musí byť 3,3 g / 100 g
- Bielkoviny: obsah bielkovín najmenej 2,8 g / 100 g
- Bod mrznutia: Bod mrznutia nesmie byť vyšší ako – 0,520°C. Stanovuje sa najmenej jedenkrát mesačne.
- Aktívna kyslosť udáva koncentráciu vodíkových iónov. Vyjadruje sa ako záporný logaritmus koncentrácie vodíkových iónov v hodnotách pH. U čerstvo nadojeného mlieka sa pohybuje v rozpätí 6,4 – 6,8 pH.
- Celková kyslosť (titračná) udáva spotrebu roztoku hydroxidu sodného s koncentráciou c(NaOH) = 0,25 mol/l pri titrácií 100 ml vyšetrovaného mlieka na indikátor fenolftaleín.